Sú opaľovacie krémy naozaj škodlivé?

Používanie krémov s ochranným faktorom SPF je jednou z hlavných stratégií na prevenciu vzniku rôznych kožných ochorení spôsobených ultrafialovým žiarením (UV). Napriek nárastu používania prípravkov na ochranu pokožky sa výskyt niektorých ochorení spojených s vystavením slnku, najmä malígneho melanómu, stále zvyšuje.

V poslednom storočí sa vyvinulo množstvo ochranných látok, ktoré chránia pred UV lúčmi. Poznáme viac typov elektromagnetického žiarenia. Ultrafialové žiarenie sa skladá z 3 vlnových dĺžok, a to UVA lúče, ktoré vyžarujú vlnovú dĺžku 320-400 nm a ktoré ozón neabsorbuje, UVB lúče s vlnovou dĺžkou 290-320 nm, ktoré čiastočne absorbuje ozón, a UVC lúče, ktoré ozón zastaví. UVA a UVB lúče môžu prenikať cez epidermis a spôsobovať vznik reaktívnych kyslíkových zlúčenín (ROS), poškodenie DNA, lipidov a proteínov, aktiváciu zápalových mediátorov, degradáciu tkaniva...

Aké druhy UV filtrov poznáme?

Ako sa chrániť pred UV lúčmi? Používaním opaľovacích krémov, ktoré obsahujú kozmetické zložky nazývané UV filtre. V súčasnosti sa používajú dva typy UV filtrov, a to fyzikálne a chemické, ktoré minimalizujú vyššie uvedené účinky vystavenia UV žiareniu.

Fyzikálne alebo anorganické filtre absorbujú, rozptyľujú a odrážajú UV lúče, zatiaľ čo chemické alebo organické filtre ich absorbujú. Absorbované svetlo UV filtre premieňajú na teplo a infračervené žiarenie. Organické UV filtre, ktoré absorbujú UV lúče, delíme na deriváty PABA (PABA, etylhexyldimetyl PABA), deriváty kyseliny cinámovej (etylhexylmetoxycinnamát, oktylmetoxycinnamát), deriváty kyseliny salicylovej (etylhexyl salicylát, homosalat), deriváty kafru (3-benzylidén kafra, 4-benzylidén kafra), oktokrylén, deriváty triazínu (etylhexyl triazón), deriváty benzofenónu (oxybenzón (BP-3), sulisobenzón) a deriváty dibenzoylmetánu.

Med fyzikálne UV filtre, ktoré absorbujú, odrážajú a rozptyľujú UV lúče, patria oxid zinočnatý a oxid titaničitý. Opaľovacie krémy sú väčšinou zmesou viacerých rôznych organických a fyzikálnych UV filtrov, pretože tak dosahujeme širokospektrálnu ochranu.

Aké sú rozdiely medzi chemickými a fyzikálnymi UV filtrami?

Teraz k citlivej časti článku – sú UV filtre naozaj toxické?

Všimla som si, že spotrebitelia si čoraz viac uvedomujú, aké dôležité je vedieť, čo si dávame na svoju pokožku. Stali sme sa náročnejšími na výrobky, ale aj na zložky, ktoré chceme alebo nechceme, aby boli súčasťou nášho produktu. Neviem, či je dobre alebo zle, že dnes na internete nájdeme takmer všetko. Vďaka rôznym fóram a blogom, ktoré nie sú podložené vedeckými dôkazmi, začali spotrebitelia veriť, že chemické UV filtre sú toxické, že sú hormonálnymi disruptormi, že blokujú syntézu vitamínu D a niektorí dokonca dospeli k záveru, že je menej škodlivé, ak ich spáli slnko, než ak používajú krémy s ochranným faktorom SPF.

Poďme si teda postupne rozobrať všetky tieto tvrdenia.

„Chemické UV filtre sú toxické.“

Čo znamená, že sú toxické? Faktom je, že toto tvrdenie upúta pozornosť. Verím, že ak by som to teraz nevysvetlila, zostalo by vám to v hlave až do ďalšieho nákupu opaľovacieho krému a spomenuli by ste si, že chemické filtre sú toxické. S takouto informáciou v hlave by ste samozrejme hľadali nejaký článok, ktorý by túto teóriu podporil, a som takmer 100 % presvedčená, že by ste našli článok, ktorý by potvrdil vaše domnienky. Alebo by potvrdil vaše domnienky, pretože ste čítali selektívne. O chvíľu sa k tomu ešte dostaneme. Či je nejaká látka toxická, závisí vo veľkej miere od toho, akým spôsobom a v akých množstvách sme jej vystavení. Dobrým príkladom sú lieky – vezmime si napríklad paracetamol, ktorý je v Lekadole. Paracetamol je v nízkych koncentráciách skvelý, pretože pôsobí proti bolesti a znižuje horúčku – teda má terapeutický účinok. V vysokých koncentráciách však môže byť toxický. Teda dávka určuje toxicitu látky. Rovnako je to aj pri UV filtroch. UV filtre sú v koncentráciách povolených na použitie v kozmetike úplne bezpečné vzhľadom na dermálny spôsob aplikácie.

„UV filtre sú hormonálnymi disruptormi.“

Toto tvrdenie priam milujem. Na UV filtroch bolo vykonaných milión štúdií, všetky s cieľom dokázať ich bezpečnosť. Pamätáš si, že som spomínala selektívne čítanie? Pozrime sa, ako to vyzerá. Všetky údaje sú z tej istej štúdie!

Príklad 1 – selektívne čítanie:

„Mnohé štúdie uvádzajú etylhexylmetoxycinnamát ako endokrinný disruptor, pretože môže interagovať s endokrinným systémom na viacerých úrovniach. In vivo a in vitro štúdie uvádzajú, že OMC má estrogénnu aktivitu, ovplyvňuje aj hladiny testosterónu a estradiolu.“

Čo sa dozvieme z tohto úseku? Že etylhexylmetoxycinnamát (najčastejšie používaný chemický UV filter, ktorý nájdeme až v 80 % opaľovacích krémov na trhu) je hormonálny disruptor. Pre niekoho, kto je už takmer presvedčený, že UV filtre sú toxické, je to dostatočné potvrdenie, ktoré s radosťou rozšíri medzi priateľov a známych. Všetci sa budú vyhýbať etylhexylmetoxycinnamátu, hoci presne nevedia prečo a ako by mal pôsobiť ako hormonálny disruptor.

Príklad 2 – kritické čítanie:

„Mnohé štúdie uvádzajú etylhexylmetoxycinnamát ako endokrinný disruptor, pretože môže interagovať s endokrinným systémom na viacerých úrovniach. In vivo a in vitro štúdie uvádzajú, že OMC má estrogénnu aktivitu, ovplyvňuje aj hladiny testosterónu a estradiolu. Štúdia bola vykonaná na potkanoch, ktoré boli perorálne vystavené 57,5 mg OMC na 20 g telesnej hmotnosti.“

Čo sa dozvieme z tohto úseku? Článok pokračuje a uvádza, že údaje sú zo štúdie na potkanoch, ktoré boli kŕmené enormnými množstvami tohto UV filtra. Myslím, že my nejedávame opaľovací krém lyžicou. Sú tieto údaje vôbec relevantné vzhľadom na to, že sme UV filtrom vystavení len dermálne? Mnohé štúdie síce naznačujú súvislosť medzi rastúcim používaním kozmetických výrobkov s týmito zlúčeninami a výskytom endokrinných a vývojových porúch. Avšak musíme si uvedomiť, že väčšina štúdií uvádza toxické účinky UV filtrov v koncentráciách, ktoré sú výrazne vyššie ako tie, s ktorými sa môžeme stretnúť v prostredí alebo pri aplikácii samotnej. Štúdie sú väčšinou vykonané na zvieratách a údaje zo štúdií na zvieratách nemožno jednoducho preniesť na človeka.

„Opaľovacie krémy blokujú syntézu vitamínu D“

Od kedy používanie krémov na ochranu pred slnkom rastie, získali si veľa zástancov, ale aj odporcov. Odporcovia opaľovacích krémov totiž tvrdia, že tieto blokujú syntézu vitamínu D, ktorý je nevyhnutný pre naše zdravie. Existujú aj extrémni odporcovia, ktorí tvrdia, že používanie opaľovacích krémov je škodlivejšie než nechránene vystavenie sa slnku.

Vitamín D3 sa v pokožke môže tvoriť, keď sme vystavení ultrafialovému žiareniu B (UVB), preto je možné zvýšiť nízke hladiny vitamínu D3 vystavením UVB lúčom. Počas vystavenia slnečnému žiareniu preniká žiarenie s vlnovou dĺžkou 290–315 nm do pokožky. Väčšina tohto UVB žiarenia sa absorbuje v epidermis, preto sa pri vystavení slnečnému žiareniu väčšina vitamínu D3 tvorí v pokožke, v živých bunkách epidermis.

Teraz počítame, že ak používame SPF50, blokuje to približne 96 % UV žiarenia, však? To znamená, že môže prechádzať len 4 % UV žiarenia, čo výrazne znižuje možnosť syntézy vitamínu D. Ale spýtajme sa aj, koľko opaľovacieho krému na telo naozaj nanášame? Koľko častí pokožky nechávame vystavených úplne bez ochrany okrem tváre? Plocha pokožky na tvári je veľmi malá a syntéza vitamínu D je na takej malej ploche, akou je tvár, zanedbateľná v porovnaní s telom. Buďme realistickí, na telo nanášame také malé množstvá opaľovacieho krému, že je otázne, či máme ochranný faktor SPF 5. Teda s SPF 5 sme približne 80 % chránení pred UVB žiarením. Možno to znie veľa, ale tentoraz môže prechádzať až 20 % UVB žiarenia k pokožke! A ani nehovorme o častiach tela, ktoré zvyčajne vôbec nenatierame. Všetky časti pokožky, ktoré nie sú chránené, umožňujú 100 % prienik UVB žiarenia a tým aj syntézu vitamínu D, ale aj zvýšené riziko vzniku kožného karcinómu. Používanie opaľovacieho krému na každodennú ochranu pred slnkom neohrozuje syntézu kožného vitamínu D, aj keď sa opaľovací krém používa v odporúčaných množstvách (2 mg/cm2).

Blog vznikol v spolupráci s Cosmedoc.si